Grécko - Delfy a Atény

Písal sa rok 2005, pozvánka prišla na univerzitu a profesor Marcelli zostavil niekoľko členný tím, ktorý pôjde reprezentovať univerzitu. 

Francúzi výrazne prispievali k organizácii, i pracovný jazyk bola francúzština. Ešte v 60-tych rokoch celá aténska inteligencia zapisovala svoje deti na francúzštinu, umenie, balet či hudbu práce vo francúzskom jazyku, jazyku vysokej vzdelanosti. Grécke alúzie nájdeme početnejšie u francúzskych kráľov, Napoleon zas preferoval rímsku históriu a jej citácie. 

Cieľ: Atény a Delfy. Takmer dva týždne s bohatým kultúrnym programom, prednáškami, diskusiami...od umenia, cez postavenie Slovenská v EÚ...pluralita tém nemala hranicu.Dnes po 8-mich rokoch tomu rozumiem ešte lepšie : na všetko mali Gréci čas, nikde sa neponáhľali, študenti mal v sebe priam kláštorný pokoj, na projekty boli peniaze, v školstve sa oplatilo pôsobiť, starší ľudia si nesťažovali. A vraj sa na fakultách ešte pred niekoľkými rokmi mohlo na prednáškach i fajčiť. Napokon i počas tých našich niektorí Gréci pri okienku prestupovali s cigaretkou.  Dnes - keď odhalili fungovanie "à la grecque", sú mi udalosti jasné v kontexte ako keď sa všetky mraky z oblohy pominú. Fungovať sa tak dalo, ale nie dlho. A my sme len tíško závideli - históriu, peniaze v školách, pijánko prístup, cigy, alkohol všade prítomný...